Modriny

Modrina vzniká krvácaním pod povrchom kože. U zdravého človeka vzniká len pri úraze. U pacientov s poruchou krvácania vznikajú modriny spontánne alebo pri najmenšom udretí.

Modrina má najprv tmavo červenú – fialovú farbu. Postupne sa farba mení na zelenožltú, pretože dochádza k biochemickým zmenám v krvi, ktorá modrinu vytvára. Menšie modriny sa vstrebú do niekoľkých týždňov, ale väčšie a hlbšie pretrvávajú aj mesiace.

Ak vznikajú modriny spontánne alebo už po malom udretí, treba vyšetriť pacienta na poruchy koagulácie (zrážania krvi). Koagulopatie (poruchy koagulácie) sa okrem modrín prejavia aj krvácaním z ďasien pri umývaní zubov, predĺženým krvácaním po poranení, krvácaním do kĺbov a svalov. Príčinou koagulopatie môže byť hemofília, Von Willebrandova choroba  alebo ochorenia pečene.

Príčinou krvácania do podkožia a vzniku modrín môžu byť aj niektoré lieky – kyselina acetylsalicylová a nesteroidní antiflogistiká, dlhodobé užívanie kortikosteroidov napr. pri astme alebo emfyzéme a niektoré kontraceptíva.